50%Takže Foo Fighters sa rozhodli, že si zahrajú vo filme ... No, The Beatles to síce nie sú (a zrejme už ani nikdy nebudú), a od rockovej bandy by sa dala čakať skôr divoká komédia v štýle Sex, drogy & rock´n´roll, než satanistický horor (ten by sa totižto dal očakávať od metalovej tlupy), no každý sa môže prezentovať a realizovať podľa toho, ako uzná za vhodné, že áno ... Isteže, bolo by bláhové predpokladať, že zruční hudobníci budú zároveň aj dobrými hercami (rockerská živelnosť a herecká ukáznenosť ani nejdú príliš dokopy), a tak jediný zo šestice muzikantov, kto prejavuje aspoň aké-také herecké nadanie, je frontman Dave Grohl, zatiaľ čo jeho spoluhráči sú tu len do počtu, a je na nich bádať, že oveľa prirodzenejšie by sa cítili na koncertnom pódiu ... BJ McDonnell zas nie je typický filmový režisér, ale hudobný "klipár", no na to, že musel pracovať s toporným hereckým materiálom, to zvládol uchádzajúcim spôsobom. Niektoré fórky fungujú viac, iné menej (a tie, ktoré nefungujú vôbec, sa tu nájdu taktiež), a keďže námetová kostra - napriek pooblepovaniu rôznymi nápadmi - nepatrí medzi najoriginálnejšie, tak starý bručoun, ktorý k hororovému oboru pristupuje ako k predmetu seriózneho výskumu, a nielen ako ku zdroju krvavej zábavy, to bude brať len ako takú blbinku, určenú hlavne pre fanúšikov kapely.
70%V rámci všeobecného rozšírovania kultúrnych obzorov som zhliadol tento súčasný animovaný fantasy film, určený pre dospelých divákov. Animovaný fantasy film, určený pre dospelých divákov - to už je zo samotnej definície vskutku pekný oxymoron, no priznajme si, že pop-kultúra dokázala vyprodukovať aj väčšie roztodivnosti, a čiastočne poľahčujúcou okolnosťou pri spáchaní takéhoto diváckeho deliktu nech mi je to, že Chrbtica noci obsahuje prísadu kresleného násilia, nahoty, i hororu, takže diablov advokát Oscar Wilde by môj poklesok dozaista obhajoval tým, že odolať možno všetkému - okrem pokušenia ... Samozrejme, film som sledoval pri zatiahnutých žalúziách (prezieravý intelektuál musí dbať o svoju dobrú povesť, a nikdy nemôže vylúčiť, či sa niekto v protiľahlých panelákových apartmánoch nevenuje sídliskovému špehúňstvu pomocou výkonného ďalekohľadu, zakúpeného z vojenských prebytkov v army-shope), no jednako som sa počas celej projekcie nemohol zbaviť istého pocitu nepatričnosti, ba priam až neprístojnosti - zhruba rovnakej, akú možno zakúša zarastený, neoholený vágus, keď sa potuluje po obchode s galantériou, alebo starý mládenec, keď sa osamote poneviera po hračkárstve ... Klasická osemdesiatková animácia sa ale vyznačovala pomerne realistickou kresbou, čo mi vyhovovalo oveľa viac, než to, čo občas nedopatrením zahliadnem na plagátoch k novým animákom. (Mám tým na mysli predovšetkým ohavné disproporcie u postavičiek, kedy je rachitická telesná konštrukcia nútená podopierať hlavu veľkú jak melón (či pátrací balón) s vypúlenými kukadlami ... Chápem, že takéto spotvorené stvárnenie ľudskej fyziognómie sa iba podlizuje vnímaniu malých nezbedných capartov, ktorých zmysel pre estetično a legraci je priamoúmerný ich mentálnej úrovni, no akosi sa zabúda na to, že na tieto moderné animované filmy sa častokrát - a nedobrovoľne - musí pozerať aj dospelý rodič tých malých neposedov, a pokiaľ je tento rodič obdarený, ale zároveň aj sužovaný abnormálnym zmyslom pre proporčný súlad, tak pri sledovaní takýchto estetických obludností musí zažívať nefalšované vizuálne muky !) Zatiaľ čo premrštené animované násilie môžeme v skutočnom svete s povďakom postrádať, ohľadom animovaného erotična sa asi zhodneme na tom, že ani tá najrealistickejšie animovaná nahota sa nikdy nevyrovná nahote reálnej (tomu necudnému, hrejivému plášťu, obaľujúcemu mäso, kosti a krv), čo platí aj pre animovanú hrôzu, i keď nejaké tie výnimky by sa tam hádam aj našli, ako by mohol dosvedčiť čarodejov učeň Krabat ... Ešte k samotnému príbehu - Ten sa skladá z niekoľkých dejových línii (v akých by sa myseľ a pozornosť malého diváka asi len ťažko zorientovala), a v jeho epicentre rastie magický azúrový kvet - zdroj vrcholného poznania až osvietenia, ale aj predmet prízemných túžob po moci a nadvláde - za akým sa vydáva šamanka Tzod z močiarnej ríše Bastal (ktorá - bez ohľadu na poveternostné podmienky - chodí zásadne bez kožušinovej podprsenky a leknínovych gatiek), pričom tu nechýba motív "večného návratu", ani určitý nahľad na pominuteľné skutky smrteľníkov zo širšieho kozmologického hľadiska ... Zhrnuté a podčiarknuté animátorskou linkou: Nebolo to najhoršie, ale predsa len - Krteček či Ako zajac prekabátil lenivého horára prinášali viacej pozitivizmu a dobrej nálady - teda komodít, aké dnešné európske spoločenstvo potrebuje skoro rovnako, ako soľ, ropu, či plyn.
30%Neškodný hororček z kategórie Direct To TV, ktorý akoby vypadol z 90.rokov, kedy sa to v danom rezorte hemžilo rozličnými vyslancami Pekiel, zbierajúcimi duše zatratencov ako huby po výdatnom letnom lejaku ... Čiže rozhodne žiadna extratrieda, ale dajú sa tu oceniť aspoň dve veci: Tou prvou je 70 minútová stopáž, aká je v dnešnej dobe - kedy sú za bežné celovečerné filmy považované dva a pol hodinové kolosy, kde výraz "celovečerný" skutočne napĺňa svoj význam - už takmer raritou, a ktorú uvítame hlavne vtedy, ak sa popri sledovaniu aktuálnej žánrovej produkcie musíme venovať aj niekomu či niečomu inému; a tou druhou je skutočnosť, že nám tu postavy len tak, medzi rečou, ochotne priznajú, že hlavné zdroje inšpirácie pre natočenie tejto televíznej jednohubky pochádzajú z jednej epizódy Zóny súmraku a z Kingovho Overlooku ... Je fér, keď sa film nehrá na niečo, na čo nemá, čo nie je, a čo nikdy nebude, pretože úprimnosť, otvorenosť, a priznanie vlastných limitov, je za takýchto okolností nadovšetko ... Ostatne, ako i v našich životoch.
