Pomozte nám udržet web živý a blíže k Vašim potřebám přispěním na jeho provoz.
Ocenění V kinech

Komentáře

60%Čakal som o trochu viac ... Wim Wenders vo svojom poslednom počine objavuje čaro magnetofónových kaziet a hudby 60. a 70.rokov, velebí každodennú rutinu a silu písaného slova, oslavuje krásu jednoduchého života a drobných životných radostí, no jeho oslava je na môj vkus dosť fádna, miestami až banálna. Okrem toho si nemyslím, že Koji Yakusho v hlavnej mužskej úlohe podáva až natoľko mimoriadny herecký výkon, aby si zaň vyslúžil ocenenie v Cannes (obzvlášť, keď dobrú polovinu filmu neprehovorí ani slovíčko, a vsádza hlavne na nonverbálny prejav), a spomenúť musím aj množstvo nadbytočných scén, symbolov, a motívov bez pointy, kvôli ktorým film nabobtnal do dvojhodinovej dĺžky ... Meditativné Dokonalé dni tak predstavujú ostrovček pokoja v dunivom filmovom mori, no viacej gradácie a vnútornej tenzie by im predsa len prospelo. ---------------------------------------------------------------------------------------------------- Poznámka pod čiarou: Umiestnenie príbehu do prostredia verejných záchodkov ma dvakrát nenadchlo, no poľahčujúcou okolnosťou nech je aspoň to, že sa jednalo o verejné záchodky v Tokiu ... Civilizovanosť národa sa posudzuje aj podľa úrovne jeho verejných toaliet, a keďže Japonci sú vo všeobecnosti považovaní za veľmi civilizovaný národ, tak nás tu nečakal podobný humáč, ak by sa dejiskom príbehu stali verejné hajzlíky v ... no, radšej to nerozvádzajme, a poďakujme sa Herr Wendersovi za vizuálnu ohľaduplnosť.

Brandt
03.06.2024